Nahá Venuša z Pereša

Autor: Ľudmila Marešová-Balážová | 12.2.2011 o 19:08 | (upravené 6.3.2011 o 19:31) Karma článku: 7,01 | Prečítané:  2547x

Zamýšľanie nad úlohou dekadentného štýlu a gýča v žurnalistike. Nedlhé, s minimom cudzích slov. Kvôli tej playmate som si nekúpila reflex, lebo som sa nechcela stať hračkou marketingových špekulantov...

Predvčerom som narazila na čosi špeci - nahú barokovo tvarovanú hviezdu od Mojsejových. Bola to samozrejme grafická koláž, no v prvom momente som reagovala ako pravá naivka: uverila som na pár sekúnd, že je to skutočná Nora. Redakcia časopisu to má dobre vypočítané: vie, čo dokáže sústrediť pozornosť v daných podmienkach tohto biznisu. 

Vyslovujem otázku, prečo sa tento druh estetiky presadzuje v médiách, prečo ho ľudia vedia spracovať bez odporu a kultúrne "zažiť" a masovo "obcovať" pri takejto ikone mediálneho gýču. Trend sa javí byť naozaj v súlade so zámerom marketérov daného časopisu viac či menej šokovať. Ak si uvedomím, že magazín je českej proveniencie, hneď asociujem aj momentálnu situáciu na českom trhu s obrazovým umením.

V Česku sa vyvinul v postzamatovej ére štýl vo fotografii a maľbe, ktorý sa nepokryte začal nazývať dekadentným. Prazdroj tohto žánru prýšti z fotografií Saudka, ktorý sa inšpiroval muchovskou estetikou členitého, secesného priestoru spojenou s nekompromisnou pornografiou. Symbolika jeho kompozícií je však účelová: má znázorniť psychologickú situáciu osôb na obraze alebo externý všeobecne platný jav v spoločnosti. Preto môžem
Saudkove obrázky nazvať i pseudodekadentnými.

Novšie zprávy z kultúrnych akcií v pražskom meste vravia o plnom rozvinutí tohto štýlu vo fotografii aj maľbe a o vysokom záujme verejnosti o ňu, napríklad
táto výstava v Rudolfíne. 

Nazeranie na estetiku dekadencie je odlišné od chápania gýču v tom, že gýč je samoúčelný, nemajúci výpovednú hodnotu inú, len uspokojiť túžbu človeka po kráse. Gýč chápe krásu však svojsky, nevytríbene, neškolene a prvoplánovo a ponúka ju vymedzenému okruhu konzumentov.

Dekadencia sa pasuje už za akademicky uznanú estetickú školu, tvoria ju umelci, ktorí majú renomé a vzdelanie v odbore. Psychologická podstata je však rovnaká. Apelovať na masovú požiadavku, nájsť kultúrny kód, ktorý otvára záujem najširších más, pôsobiť na existujúce a fungujúce nervové prepojenia. Ako vyzerá potreba más nasýtiť sa estetikou a krásou, vidíme v konaní médií, viď. kauza koláže Nory Mojsejovej. Koláž znázorňujúca ikonu gýču (pardon ale je to tak
)by sa iste neocitla v úlohe playmate v Reflexe, keby nemala zásadný ťah na bránu.

Ako sa vyvinul tento kultúrny kód u ľudí môžem len hádať. Príťažlivosť nahoty je inštinktívna záležitosť, jej estetické dopracovanie je však povážlivé. Akoby signalizovalo, že nie je čosi v poriadku s chápaním nahoty, že je tu tajomná, trochu nečistá a prekomplikovaná hĺbka ľudskej psychiky, zdeformovanej výchovou, vývojom postmodernej spoločnosti, chaosom v ideológiách.

Estetický rámec, v ktorom sa ocitá ľudské telo je rámec gýča. Ako sa v ňom ocitlo, hoci na počiatku svojho kultúrneho vývoja zobrazované v antických čistých líniách a darované bohom ako ideál krásy na zemi, môžem dedukovať.

Určite nie preto, že človek je stotožnený a spriatelený so svojou podstatou, ale preto, že v odtrhnutosti od prírody ochoreli jeho zmysly, že potrebuje šokantný vnem aby čosi pocítil. A toto mu ponúka dekadencia, ktorá začala byť zneužívaná v reklame.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?