Ikonizácia Jánoša Esterházyho? Len to nie.

Autor: Ľudmila Marešová-Balážová | 29.3.2011 o 13:15 | (upravené 12.3.2012 o 14:44) Karma článku: 7,41 | Prečítané:  1741x

Pri potknutí sa o správičku o inštalácii busty Jánoša Esterházyho v Košiciach nadobúdam dojem, že vyriešenie slovensko-maďarskej otázky na území SR je rovnako nemožné ako vyriešenie kvadratúry kruhu.

 

Mám na mysli názory,  postoje a činy zúčastnených. Maďarská strana útočí sústavne a na všetkých frontoch, oficiálnych i tajných. Taktika boja je jasná. Kritizovať chyby,  ak tieto nie sú, vymýšľať si  konflikty tak, aby vyzerali vrcholne seriózne a uveriteľne.

Napríklad kauza okolo udelenia vyznamenania Jánosa Eszterházyho Františkovi Mikloškovi. János Eszterházy bol maďarský nacionalista a šovinista, ktorý počas I. čsl. republiky pôsobil ako poslanec za maďarskú menšinu, propagátor Uhorska a bojovník proti ustanoveniam Trianonskej zmluvy.

Krátke curriculum vitae

J.E. bol uhorský šľachtic maďarského pôvodu. Syn Mihályho Antala E. a Elisabeth Tarnowskej.

Vlastnil veľkostatok pri Galante. Potomkovia sú János a Alice. Stal sa prezidentom  „Ligy národnej spolupatričnosti  v ČSR"  pôsobiacej pri Spoločenstve národov a ďalších maďarských združení  založených na obhajobu záujmov 70 tisíc Maďarov na území ČSR a Slovenského štátu.

Najdôležitejšou vo vzťahu ku Slovensku sa mi javí byť jeho akcia vítania Horthyho armády v Košiciach,  kde sa ocitla vďaka  I. viedenskej arbitráži. Zúčastnil sa tvorby návrhu na rozdelenie územia Slovenska a bol vyslancom v Poľsku,  kde sa predkladal tento návrh.

Jeho akt hlasovania v slovenskom parlamente na ochranu Židov bol veľmi účelový. V skutočnosti bol Eszterházy antisemita, ktorý potreboval Židov na Slovensku z iných dôvodov,  nie humanistických. Historici vedia kde hľadať,  aby to dokázali. Jeho  „Zjednotená maďarská národná strana"  na Slovensku spolupracovala s Henleinom. Profil tejto strany bol výrazne fašizujúci.

Okrem toho bol samozrejme i tajným agentom maďarského regentstva  na území terajšieho Slovenska.

Nakoniec, po II. svetovej vojne pokračujúc v antitrianonskom a novšie i antibenešovskom tóne sa dostal do rúk NKVD o čo sa osobne postaral Dr. Gustáv Husák. ** Niekoľko rokov strávil na Ľubjanke a v gulagu. Následne ho sovieti vrátili do ČSR, kde bol odsúdený najprv na smrť a na základe milosti na doživotie. Umrel v roku 1957 vo väznici.

J. Esterházy bol šľachtic, ktorý nikdy neuznal nárok Slovákov na vlastný štát. Celý čas sa pohyboval v najvyššej politike a mal podstatný vplyv na to, čo sa udialo v súvislosti s Viedenskou arbitrážou a krvavým vstupom Horthyho vojsk a paravojenskej jednotky „Rongyos gárda" na východné Slovensko.

Ako šľachticovi mu nevadilo, že svoje svedomie musel rozdvojiť a byť nielen poslancom v parlamente Slovenského štátu ale aj agentom Maďarska. J.E.  zlyhal v prvom rade ako šľachtic a v druhom ako občan. Uznávať jeho hlasovanie proti zákonu o deportáciách Židov v Slovenskom štáte* ako gumu, ktorá vygumuje všetko zlo, ktoré priamo či nepriamo inicioval, sa nedá.

Ak vo svetle vyššie uvedeného posúdime aktivitu Františka Mikloška v roku 2001, kedy prijal medailu vyznamenania J.Esterházyho, je nám jasné, aké politické faux pas vtedy vyrobil.

Paralela s Jánosom Eszterházym, ktorá sa tu ponúka, je existencia SMK pred rozdelením strany i po ňom vykonávajúca takú istú politickú úlohu. Byť zároveň poslancom SNR a členom Fóra poslancov Karpatskej kotliny je neuveriteľný lapsus, no Eszterházy ani Csáky s niečím podobným problém nemal a nemá. História sa opakuje.

Opakuje sa i v dnešných dňoch, keď sme svedkami akcií na úrovni diplomatického zboru Maďarského štátu(už nie je republiky), ktorý účinne a zámerne vyprovokoval  odpoveď slovenskej verejnosti.

Performance s obmotávaním busty Jánosa Esterházyho toaletným papierom sa udiala na súkromnom pozemku v Košiciach,  no slávnosť odhaľovania sochy mala verejný charakter a preto sa i slovenský aktér tejto udalosti mohol verejne zviditeľniť a vyjadriť.

Jadro tohto článku tvorí môj starší textík zverejnený niekde inde ale stále je jeho obsah aktuálny, čo považujem za veľmi smutný jav v európskom priestore.  Paneurópanstvo prezentované  časťou rakúsko-uhorskej šľachty koncom 20.storočia zrejme nie je populárne v Maďarskom štáte a vyrovnanie sa s posttrianonskou traumou podaním rúk na zmierenie so Slovenskom zatiaľ neprichádza do úvahy.

* oprava: J. Esyterházy nehlasoval proti zákonu o deportáciách, len sa zdržal hlasovania  a svoj dôvod vysvetlil predsedovi senátu tak, že považuje tento zákon za nehumánny. referencia: Historická revue  č. 3/12, článok J. Eszterházy a jeho miesto v slovenských dejinách, autor Ján Mitáč, str.38-43

**oprava:Podľa historickej revue č. 3/12 udanie Dr. Gustáva Husáka nie je doložené žiadnymi dokumentami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?