Ak si niekto myslí, že sa mu podarilo odložiť problém do marca, keď inhiboval exekutívu, je na omyle. Vláda padla, teraz má obmedzené možnosti riešenia vážnych až horúcich problémov. Tým, že sa zamrazilo akékoľvek rozhodovanie a jeho výkon, si snáď nemyslia, že to niečomu pomôže? Každá minúta nečinnosti nás pripravuje o možnosti zachrániť aspoň malé súčasti veľkého kopca dlžôb, ktoré sme si na seba uvalili eurovalom.
Jednačky podľa rámcovej dohody z októbra budú pokračovať a budú sa upresňovať. Teraz by bolo tiež treba mať niekoho v Bruseli, koho akceptujú a kto rozumie ekonomike. Zatiaľ nepočujem pána Mikloša, alebo guvernéra NBS, že by sa išli s kýmsi stretnúť za okrúhlym stolom. Trasme sa, bezmocné obete.
Radičovej vláda nebude môcť nič, no do marca budú rozhodovať o nás bruselské byrokratické štruktúry. No ďakujem pekne. Ak toto bol zámer, kľúč do zámky zapadol dokonale. Ako bude vyzerať toto rozhodovanie, začínam voňať už tu v Bratislave. Stalo sa totiž čosi pikantné. Upresňovanie, ktoré spomínam o odstavec vyššie, naberá zaujímavý tvar. V dnešnom článku na pravda.sk sa možno pokochať v nemeckom precíznom účtovníctve. Niekto urobil mechanickú chybu a omylom zvýšil o 55,5 miliardy € straty. Teraz ich pekne vymínusujú a hneď majú lepší pomer dlhu voči HDP o 2,6 %.
Prečo bol omylom zvýšený účet straty pri privatizácii banky v období, keď sa to ešte mohlo hodiť, lebo všetci dúfali, že grécky dlh sa nebude odpisovať a banky budú odškodňované vo veľkom z eurovalu či ECB, poprípade MMF, mi fakt pripadá nejaké divné... Takže začínam čakať, že sa budú objavovať aj iné podobné správičky, ktoré budú mať vplyv na konečné saldo záväzkov, ktoré treba poplatiť z vreciek občanov eurozóny.
Preto si myslím, že mnou vyslovená otázka v úvode článku môže mať dve rôzne odpovede. Niekedy sa oplatí odsúvať konečné riešenia, niekedy nie. Teším sa už na zníženie sumy dlžôb a následne nášho podielu na eurovale. Ak budeme ešte dlhšie odsúvať a posúvať, bohvie akých prekvapení sa dožijeme.
