reklama

Rozpad eurozóny ako konštatovanie, nie otázka

Prečo by Európa nemala byť centralizovaná. Konštatovanie, nie otázka. Pritiahlo ma k účasti na konferencii usporiadanej Konzervatívnym inštitútom 11. júna 2012. Prednášal ekonóm profesor Roland Vaubel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika usporiadal konferenciu na horúcu ekonomickú tému, ktorou je aktuálna pseudo-kolapsová situácia euromeny. Pseudokolapsová píšem preto, že zatiaľ nenastal všeobecný konsenzus, že je kolapsová a aj preto, že obvykle sa všetko preháňa aspoň o 20 % navrch. A samozrejme, nešlo tu len o peniaze ale i o samotnú európsku integráciu, menové systémy a konkurencieschopnosť v rámci únie.

Otázka v názve konferencie vlastne nie je otázka. Je to konštatovanie, ktoré ďalej zdôvodňoval profesor Vaubel viac či menej úspešne. Vravím to preto, že jeho argumentácia bola nevyvážená a rozporná. Samozrejme, pravicový ekonóm patriaci medzi nemeckých liberálov neobhajoval kompaktnosť doterajšej únie. Je výrazným zastáncom „schudnutia" menovej únie na Nemecko a škandinávske štáty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V úvode profesor Vaubel uviedol nejaké štatistické tabuľky, o ktorých akurátnosti sa mi nechce pochybovať, no ich zdroje neuviedol. Tieto údaje neskôr použil na dokázanie rozporov v rámci únie, ktoré nepochybne sú, hlavne medzi občanmi a politickou elitou štátov a úradníkov v Bruseli. Tieto štatistiky poukazujú na výrazné rozdiely, pričom občania sú prevažne euroskeptikmi.

Euroskepticizmus väčšiny občanov západných európskych štátov a prointegračné postoje ich politických elít sú už od začiatku integrácie vo výraznom kontraste. Tento trend je citeľný najviac v škandinávskych štátoch, nasledujú ostatné západoeurópske krajiny. Rozpory jednotlivých spoločenských kást v názoroch na existenciu eurozóny použil pán Vaubel ako jeden z dôležitých argumentov pre pravicových euroskeptikov, prečo sa má únia rozpadnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj koment: Pri štarte rozširovania únie sa o tom vedelo, no tlačilo sa na násilné vstupy do menovej únie (viď. Írsko, Dánsko, Nórsko), čo bol aj prípad Slovenska, teraz sa to zrazu používa ako argument proti integrácii, až keď je neskoro.

Keďže vstup Slovenska do EÚ bol podmienený jeho budúcim prijatím eura, tento argument prinajmenšom neplatí pre slovenskú ekonomiku. Protirečenie nie prvé v tvrdeniach profesorovej prednášky.

Naopak, stredná (profesor Vaubel však nepoužíva pojem stredná Európa) a východná Európa je výrazne prointegračná. Vytkol jej však, že nie je aktívna v navrhovaní smerníc a ich noviel a preto toto bude musieť vykonať západ, hlavne Veľká Británia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj koment: Noví východní členovia únie môžu len ťažko dávať návrhy na opravy zákonov, keď:

1. sa im ich presadzovanie v eu-parlamente Lisabonskou zmluvou pribrzdilo, nové členské štáty boli znevýhodnené pri udeľovaní kresiel - mandátov. Ak dajú návrh, nemajú veľké šance prispieť k jeho odhlasovaniu.

2. Monopol na podávanie návrhov nových smerníc má aj tak Európska komisia.

Vaubel tvrdí, že napriek tomu, že integrácia je prospešná, jej zosilnená forma - centralizácia nie. Skúsenosti tiež nasvedčujú, že pôvodný predpoklad, že rozšírenie únie o východné štáty bude brzdiť prílišnú centralizáciu sa nepotvrdilo. Dôvody pravicových liberálov proti centralizovanej ekonomickej integrácii v jednej menovej únii sú hlavne:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • nepružnosť národných ekonomík pri vyvažovaní hospodárskych výsledkov,

  • nemožnosť porovnania výkonnosti susedných ekonomík vEÚ,

  • nerovnováha medzi severom ajuhom Európy,

  • že integrácia EÚ (a akákoľvek integrácia) je na úkor zvyšku sveta

  • vznik eurošovinizmu zameraného proti USA(sic!).

Obrázok blogu

Vaubel vyhlasuje, že súčasná finančná kríza urobila koniec s keynesiánskym monetarizmom, čo je na liberálneho konzervatívca naozaj prevratná sebakritika. Cestou k pozitívnej zmene by mohlo byť zmenenie európskej zmluvy, mal zrejme na mysli jej poslednú lisabonskú novelu. Myslí si, že je tu však prekážka tá, že monopol na predkladanie nových smerníc má Európska komisia. Zmenu Lisabonskej zmluvy by podľa neho mala pretlačiť Veľká Británia ako člen únie, ktorý nie je zviazaný menovou jednotkou eura a má potrebný nadhľad a nástroje.

Môj koment: Som toho názoru, že ak sa nerovnovážne rozhádžu právomoci v rámci EÚ, prisúdia sa jednému členovi, bude vážne narušený princíp demokracie, navyše, V.Británia je už od začiatku integrácie extrémne euroskeptická, takže reformu očakávať od nej je riskantné, jej rozhodovanie by viedlo skôr k úplnému rozpadu EÚ.

Profesor Vaubel navrhuje tieto lieky na finančnú terapiu menovej únie:

  • Uvoľnenie terajšej prisilnej byrokratickej centralizácie

  • Vylúčenie terajších východných členov eurozóny a ich prípadné zlúčenie do osobitnej menovej organizácie (môj koment: asi niečo také, ako bolo RVHP?)

  • Zdraženie úverov, pretože lacné úvery pôsobia demotivačne na ekonomiky

Tiež predpokladá zúženie počtu západných členov únie len na Nemecko, Škandinávske štáty, Veľkú Britániu. Južné štáty, ktorým nebojácne hovorí PIIGS, majú byť podľa neho tiež vylúčené.

Takže toto je v hlavných bodoch politicko-ekonomický rámec, v ktorom sa teoreticky realizuje profesor ekonómie na Mannheimskej univerzite.

Jeho názorom a vplyvu prikladám neprehliadnuteľnú dôležitosť a neoddiskutovateľný vplyv, preto sa cítim byť zaskočená. Ako občianka štátu, ktorá bola za vstup do Európy, a neskôr do EÚ aj za cenu rizika, že mena euro bola pre nás príliš veľkou záťažou (čo sa aj stalo) sa cítim byť morálne aj existenčne znevýhodnená, že sa nás teraz eurozóna chce zbaviť, hoci náš bankový sektor neutrpel natoľko ako západný, ba je relatívne zdravý.

Pretože nebolo povedané, ktoré východné štáty majú byť vyradené, počítam medzi ne aj Slovenskú republiku. Následky tohto vyradenia si však naša ekonomika nemôže vôbec dovoliť, preto vystúpenie z menovej zóny nepovažujem za aktuálne v najbližších desiatich rokoch.

Moje obavy z tohto vývoja potvrdzujú aj čerstvé správy, že Európska komisia chce uvoľniť garancie, ktoré dala Slovensku pri štarte zakladania dcérskych firiem veľkých západných bankových ústavov, že ich finančné aktíva nebudú presúvané do problémových materských bánk. Toto je jeden závažný signál, že rozpad eurozóny začal. Ďalší signál je začiatok debaty, že by sa mali obnoviť kontroly na hraniciach v rámci terajšej európskej únie, hoci sloboda pohybu a obchodovania je považovaná za hlavný výdobytok európskej integrácie.

Dúfam, že to vidím prehnane čierne.

Tak zase inokedy vážení.

Ľudmila Marešová-Balážová

Ľudmila Marešová-Balážová

Bloger 
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývalá aj terajšia blogerka Zoznam autorových rubrík:  poetickáprozaickásochy, tabule, pamätníky Bratirecenzie

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu