Rozpad eurozóny ako konštatovanie, nie otázka

Autor: Ľudmila Marešová-Balážová | 13.6.2012 o 13:29 | Karma článku: 5,67 | Prečítané:  1175x

Prečo by Európa nemala byť centralizovaná. Konštatovanie, nie otázka. Pritiahlo ma k účasti na konferencii usporiadanej Konzervatívnym inštitútom 11. júna 2012. Prednášal ekonóm profesor Roland Vaubel.

Vaubel.jpgKonzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika usporiadal konferenciu na horúcu ekonomickú tému, ktorou je aktuálna pseudo-kolapsová situácia euromeny. Pseudokolapsová píšem preto, že zatiaľ nenastal všeobecný konsenzus, že je kolapsová a aj preto, že obvykle sa všetko preháňa aspoň o 20 % navrch. A samozrejme, nešlo tu len o peniaze ale i o samotnú európsku integráciu, menové systémy a konkurencieschopnosť v rámci únie.

Otázka v názve konferencie vlastne nie je otázka. Je to konštatovanie, ktoré ďalej zdôvodňoval profesor Vaubel viac či menej úspešne. Vravím to preto, že jeho argumentácia bola nevyvážená a rozporná. Samozrejme, pravicový ekonóm patriaci medzi nemeckých liberálov neobhajoval kompaktnosť doterajšej únie. Je výrazným zastáncom  „schudnutia" menovej únie na Nemecko a škandinávske štáty.

V úvode profesor Vaubel uviedol nejaké štatistické tabuľky, o ktorých akurátnosti sa mi nechce pochybovať, no ich zdroje neuviedol. Tieto údaje neskôr použil na dokázanie rozporov v rámci únie, ktoré nepochybne sú, hlavne medzi občanmi a politickou elitou štátov a úradníkov v Bruseli. Tieto štatistiky poukazujú na výrazné rozdiely, pričom občania sú prevažne euroskeptikmi.

Euroskepticizmus väčšiny občanov západných európskych štátov a prointegračné postoje ich politických elít sú už od začiatku integrácie vo výraznom kontraste. Tento trend je citeľný najviac v škandinávskych štátoch, nasledujú ostatné západoeurópske krajiny. Rozpory jednotlivých spoločenských kást v názoroch na existenciu eurozóny použil pán Vaubel ako jeden z dôležitých argumentov pre pravicových euroskeptikov, prečo sa má únia rozpadnúť.

Môj koment: Pri štarte rozširovania únie sa o tom vedelo, no tlačilo sa na násilné vstupy do menovej únie (viď. Írsko, Dánsko, Nórsko), čo bol aj prípad Slovenska, teraz sa to zrazu používa ako argument proti integrácii, až keď je neskoro.

Keďže vstup Slovenska do EÚ bol podmienený jeho budúcim prijatím eura, tento argument prinajmenšom neplatí pre slovenskú ekonomiku. Protirečenie nie prvé v tvrdeniach profesorovej prednášky.

Naopak, stredná (profesor Vaubel však nepoužíva pojem stredná Európa) a východná Európa je výrazne prointegračná. Vytkol jej však, že nie je aktívna v navrhovaní smerníc a ich noviel a preto toto bude musieť vykonať západ, hlavne Veľká Británia.

Môj koment: Noví východní členovia únie môžu len ťažko dávať návrhy na opravy zákonov, keď:

1. sa im ich presadzovanie v eu-parlamente Lisabonskou zmluvou pribrzdilo, nové členské štáty boli znevýhodnené pri udeľovaní kresiel - mandátov.  Ak dajú návrh, nemajú veľké šance prispieť k jeho odhlasovaniu.

2. Monopol na podávanie návrhov nových smerníc má aj tak Európska komisia.

Vaubel tvrdí, že napriek tomu, že integrácia je prospešná, jej zosilnená forma -  centralizácia nie. Skúsenosti tiež nasvedčujú, že pôvodný predpoklad, že rozšírenie únie o východné štáty bude brzdiť prílišnú centralizáciu sa nepotvrdilo. Dôvody pravicových liberálov proti centralizovanej ekonomickej integrácii v jednej menovej únii sú hlavne:

  • nepružnosť národných ekonomík pri vyvažovaní hospodárskych výsledkov,
  • nemožnosť porovnania výkonnosti susedných ekonomík vEÚ,
  • nerovnováha medzi severom ajuhom Európy,
  • že integrácia EÚ (a akákoľvek integrácia) je na úkor zvyšku sveta
  • vznik eurošovinizmu zameraného proti USA(sic!).

vaubel3.jpg

Vaubel vyhlasuje, že súčasná finančná kríza urobila koniec s keynesiánskym monetarizmom, čo je na liberálneho konzervatívca naozaj prevratná sebakritika. Cestou k pozitívnej zmene by mohlo byť zmenenie európskej zmluvy, mal zrejme na mysli jej poslednú lisabonskú novelu. Myslí si, že je tu však prekážka tá, že monopol na predkladanie nových smerníc má Európska komisia. Zmenu Lisabonskej zmluvy by podľa neho mala pretlačiť Veľká Británia ako člen únie, ktorý nie je zviazaný menovou jednotkou eura a má potrebný nadhľad a nástroje.

Môj koment: Som toho názoru, že ak sa nerovnovážne rozhádžu právomoci v rámci EÚ, prisúdia sa jednému členovi, bude vážne narušený princíp demokracie, navyše, V.Británia je už od začiatku integrácie  extrémne euroskeptická, takže reformu očakávať od nej je riskantné, jej rozhodovanie by viedlo skôr k úplnému rozpadu EÚ.

Profesor Vaubel navrhuje tieto lieky na finančnú terapiu menovej únie:

  • Uvoľnenie terajšej prisilnej byrokratickej centralizácie
  • Vylúčenie terajších východných členov eurozóny a ich prípadné zlúčenie do osobitnej menovej organizácie (môj koment: asi niečo také, ako bolo RVHP?)
  • Zdraženie úverov, pretože lacné úvery pôsobia demotivačne na ekonomiky

Tiež predpokladá zúženie počtu západných členov únie len na Nemecko, Škandinávske štáty, Veľkú Britániu. Južné štáty, ktorým nebojácne hovorí PIIGS, majú byť podľa neho tiež vylúčené.

Takže toto je v hlavných bodoch politicko-ekonomický rámec, v ktorom sa teoreticky realizuje profesor ekonómie na Mannheimskej univerzite.

Jeho názorom a vplyvu prikladám neprehliadnuteľnú dôležitosť a neoddiskutovateľný vplyv, preto sa  cítim byť zaskočená. Ako občianka štátu, ktorá bola za vstup do Európy, a neskôr do EÚ aj za cenu rizika, že mena euro bola pre nás príliš veľkou záťažou (čo sa aj stalo) sa cítim byť morálne aj existenčne znevýhodnená, že sa nás teraz eurozóna chce zbaviť, hoci náš bankový sektor neutrpel natoľko ako západný, ba je relatívne zdravý.

Pretože nebolo povedané, ktoré východné štáty majú byť vyradené, počítam medzi ne aj Slovenskú republiku. Následky tohto vyradenia si však naša ekonomika nemôže vôbec dovoliť, preto vystúpenie z menovej zóny nepovažujem za aktuálne v najbližších desiatich rokoch.

Moje obavy z tohto vývoja potvrdzujú aj čerstvé správy, že Európska komisia chce uvoľniť garancie, ktoré dala Slovensku pri štarte zakladania dcérskych firiem veľkých západných bankových ústavov, že ich finančné aktíva nebudú presúvané do problémových materských bánk. Toto je jeden závažný signál, že rozpad eurozóny začal. Ďalší signál je začiatok debaty, že by sa mali obnoviť kontroly na hraniciach v rámci terajšej európskej únie, hoci sloboda pohybu a obchodovania je považovaná za hlavný výdobytok európskej integrácie.

Dúfam, že to vidím prehnane čierne.

Tak zase inokedy vážení.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?