Kysuce: rekultivácia výrubov

Autor: Ľudmila Marešová-Balážová | 15.8.2014 o 9:14 | (upravené 15.8.2014 o 13:36) Karma článku: 3,45 | Prečítané:  475x

O rozsiahlych výruboch som písala v prvej časti článku Idylický obraz Kysúc sa kazí. Sú naozaj rozsiahle a majitelia, súkromní aj podnik Štátne lesy, sa snažia aj o rekultivácie. Ako vyzerá táto ich snaha? Netreba predpokladať, že príbeh "Muž, ktorý sadil stromy" od Jeana Giona sa zopakuje, zadarmo vysádzať les nebude asi nikto.

Najmú si pracovné sily, obvykle sú to ženy. Za ťažkú prácu v lese im dajú nejaké minimálne zmluvné plnenia. Tu sa pozastavím. Tieto peňažné plnenia sú na základe dohôd o brigádnickej činnosti. Dostanú štyristo eur brutto, z toho sa zrazia odvody do poisťovní a daň. Dopravu si tiež musia sami zabezpečiť aj platiť.  Väčšinou je to vlastné osobné auto, na ktorom sa dovezú až do miesta výkonu práce (do lesa). Náhrady za dopravu do zamestnania nedostanú.

 Za toto robia rekultivačné práce na holoruboch a polomoch. Sadia stromčeky, neskôr ich chodia ošetrovať, vyžínať okolo nich burinu, či obaľovať, aby ich neobhrýzala vysoká. Je to ťažká práca a často aj nebezpečná. Sú časté úrazy, stretnutia s medveďmi či hadmi. No ženy v domácnosti – gazdiné, inú nezoženú. Veď v rodine sa nejedia len zemiaky. Treba hotovosť, ktorá na záhumienku nevyrastá. Vysádzanie nového lesa je prospešná a tiež nevyhnutná činnosť, z ktorej budú mať úžitok až ďalšie generácie. Pre toto všetko rekultivácia lesov postupuje pomaly a erózia územia zase príliš rýchlo.

Bolo by zaujímavé zistiť, či EÚ netvorí fondy aj na rekultiváciu vyrúbaných „nahraditeľných zdrojov“, ktoré ťaží na štiepku a spaľuje. V prípade, že EÚ vie, čo znie veľmi pravdepodobne, čo sa tu deje za špinavý biznis so slovenskými lesmi, bolo by správne, keby také fondy už mala založené a dali by sa využívať.

Podľa informácie na stránke VÚB Fondy podľa regiónov takýto špecifický fond zatiaľ nebol založený. No existuje čosi takéto: Európska charta o pôde z roku 1972 (European Soil Charter 1972), ktorej účelom je presne to, čo sa žiada teraz na Kysuciach. Citujem:

Ochrana a využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesov

Ako hlavné nebezpečenstvá pre pôdu v krajinách EÚ sú v Správe uvedené:

  • erózia,
  • strata obsahu organických látok,
  • kontaminácia pôdy,
  • zastavanie pôdy(na základe stavby budov, cestnej siete, a objektov infraštruktúry),
  • utlačenie pôdy (ako dôsledok používania ťažkých strojov, nadmerného spásania alebo športových činností),
  • zníženie biologickej rôznorodosti v pôde ,
  • zasolenie  (nadmerný obsah soli Na, Mg, a Ca v pôde )

Ochrana pôdy je oficiálne spoločnou politikou všetkých krajín EÚ.

Existujú tiež dobre známe štrukturálne fondy, ktoré majú v programe aj ochranu pôdy a lesov a podporu a rozvoj pracovnej sily. Žilinský kraj však patril v období 2007-2012 medzi tie regióny, ktoré mali najnižšie čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Ich čerpanie dosiahlo 6,99% z celkových pridelených peňazí. Ako to vyzerá aktuálne som nezistila, nie je možné zatiaľ nájsť nejaké štatistiky.

Pre ďalšie zachádzanie s lesmi v SR je určite smerodajné „Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č.  1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Text s významom pre EHP). Z neho je asi podstatný paragraf 16:

"Lesy zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia a klímy, napríklad z hľadiska biodiverzity, vody, pôdy, ako aj zmiernenia zmeny klímy a adaptácii na ňu. Lesy a pôdy pomáhajú regulovať klímu pohlcovaním oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry a ukladaním obrovského množstva uhlíka. Na optimalizáciu tejto funkcie je potrebné poskytovať relevantné a kompatibilné údaje a informácie. Toto nariadenie by preto malo tiež predstavovať rámec na podporu synergie medzi činnosťami v oblasti životného prostredia a klímy v súvislosti s lesmi a pôdami, a to aj vzhľadom na monitorovanie lesov a pôd. Ďalšími oblasťami na zvýšenie synergie sú nedostatok vody a sucho, ako aj riadenie povodňových rizík.“

Záver: Z vyššie uvedených faktov odvodzujem konštatovanie, že v súvislosti s programom rozvoja životného prostredia a ďalších súvisiacich nariadení a smerníc sa určite dá vytvoriť projekt a vyžiadať nenávratný príspevok na rekultiváciu lesov a rozvoj a podporu pracovnej sily, ktorá ho už priebežne rekultivuje a maká na tom v pote tváre za nejakých 200-300 € netto mesačne. A týmto sa už zdržím ďalších invektív na adresu neviemkoho, kto by to mal mať pod palcom a organizovať.

Zdroje údajov:

-VYUŽITIE ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EURÓPSKEJ ÚNIE V KRAJOCH SLOVENSKEJ REPUBLIKY, Juraj Tej, Prešovská univerzita, pdf.

           - EURO INFO

           - EUR LEX

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?