Ikonizácia Jánoša Esterházyho? Len to nie.

Autor: Ľudmila Marešová-Balážová | 29.3.2011 o 13:15 | (upravené 12.3.2012 o 14:44) Karma článku: 7,41 | Prečítané:  1757x

Pri potknutí sa o správičku o inštalácii busty Jánoša Esterházyho v Košiciach nadobúdam dojem, že vyriešenie slovensko-maďarskej otázky na území SR je rovnako nemožné ako vyriešenie kvadratúry kruhu.

 

Mám na mysli názory,  postoje a činy zúčastnených. Maďarská strana útočí sústavne a na všetkých frontoch, oficiálnych i tajných. Taktika boja je jasná. Kritizovať chyby,  ak tieto nie sú, vymýšľať si  konflikty tak, aby vyzerali vrcholne seriózne a uveriteľne.

Napríklad kauza okolo udelenia vyznamenania Jánosa Eszterházyho Františkovi Mikloškovi. János Eszterházy bol maďarský nacionalista a šovinista, ktorý počas I. čsl. republiky pôsobil ako poslanec za maďarskú menšinu, propagátor Uhorska a bojovník proti ustanoveniam Trianonskej zmluvy.

Krátke curriculum vitae

J.E. bol uhorský šľachtic maďarského pôvodu. Syn Mihályho Antala E. a Elisabeth Tarnowskej.

Vlastnil veľkostatok pri Galante. Potomkovia sú János a Alice. Stal sa prezidentom  „Ligy národnej spolupatričnosti  v ČSR"  pôsobiacej pri Spoločenstve národov a ďalších maďarských združení  založených na obhajobu záujmov 70 tisíc Maďarov na území ČSR a Slovenského štátu.

Najdôležitejšou vo vzťahu ku Slovensku sa mi javí byť jeho akcia vítania Horthyho armády v Košiciach,  kde sa ocitla vďaka  I. viedenskej arbitráži. Zúčastnil sa tvorby návrhu na rozdelenie územia Slovenska a bol vyslancom v Poľsku,  kde sa predkladal tento návrh.

Jeho akt hlasovania v slovenskom parlamente na ochranu Židov bol veľmi účelový. V skutočnosti bol Eszterházy antisemita, ktorý potreboval Židov na Slovensku z iných dôvodov,  nie humanistických. Historici vedia kde hľadať,  aby to dokázali. Jeho  „Zjednotená maďarská národná strana"  na Slovensku spolupracovala s Henleinom. Profil tejto strany bol výrazne fašizujúci.

Okrem toho bol samozrejme i tajným agentom maďarského regentstva  na území terajšieho Slovenska.

Nakoniec, po II. svetovej vojne pokračujúc v antitrianonskom a novšie i antibenešovskom tóne sa dostal do rúk NKVD o čo sa osobne postaral Dr. Gustáv Husák. ** Niekoľko rokov strávil na Ľubjanke a v gulagu. Následne ho sovieti vrátili do ČSR, kde bol odsúdený najprv na smrť a na základe milosti na doživotie. Umrel v roku 1957 vo väznici.

J. Esterházy bol šľachtic, ktorý nikdy neuznal nárok Slovákov na vlastný štát. Celý čas sa pohyboval v najvyššej politike a mal podstatný vplyv na to, čo sa udialo v súvislosti s Viedenskou arbitrážou a krvavým vstupom Horthyho vojsk a paravojenskej jednotky „Rongyos gárda" na východné Slovensko.

Ako šľachticovi mu nevadilo, že svoje svedomie musel rozdvojiť a byť nielen poslancom v parlamente Slovenského štátu ale aj agentom Maďarska. J.E.  zlyhal v prvom rade ako šľachtic a v druhom ako občan. Uznávať jeho hlasovanie proti zákonu o deportáciách Židov v Slovenskom štáte* ako gumu, ktorá vygumuje všetko zlo, ktoré priamo či nepriamo inicioval, sa nedá.

Ak vo svetle vyššie uvedeného posúdime aktivitu Františka Mikloška v roku 2001, kedy prijal medailu vyznamenania J.Esterházyho, je nám jasné, aké politické faux pas vtedy vyrobil.

Paralela s Jánosom Eszterházym, ktorá sa tu ponúka, je existencia SMK pred rozdelením strany i po ňom vykonávajúca takú istú politickú úlohu. Byť zároveň poslancom SNR a členom Fóra poslancov Karpatskej kotliny je neuveriteľný lapsus, no Eszterházy ani Csáky s niečím podobným problém nemal a nemá. História sa opakuje.

Opakuje sa i v dnešných dňoch, keď sme svedkami akcií na úrovni diplomatického zboru Maďarského štátu(už nie je republiky), ktorý účinne a zámerne vyprovokoval  odpoveď slovenskej verejnosti.

Performance s obmotávaním busty Jánosa Esterházyho toaletným papierom sa udiala na súkromnom pozemku v Košiciach,  no slávnosť odhaľovania sochy mala verejný charakter a preto sa i slovenský aktér tejto udalosti mohol verejne zviditeľniť a vyjadriť.

Jadro tohto článku tvorí môj starší textík zverejnený niekde inde ale stále je jeho obsah aktuálny, čo považujem za veľmi smutný jav v európskom priestore.  Paneurópanstvo prezentované  časťou rakúsko-uhorskej šľachty koncom 20.storočia zrejme nie je populárne v Maďarskom štáte a vyrovnanie sa s posttrianonskou traumou podaním rúk na zmierenie so Slovenskom zatiaľ neprichádza do úvahy.

* oprava: J. Esyterházy nehlasoval proti zákonu o deportáciách, len sa zdržal hlasovania  a svoj dôvod vysvetlil predsedovi senátu tak, že považuje tento zákon za nehumánny. referencia: Historická revue  č. 3/12, článok J. Eszterházy a jeho miesto v slovenských dejinách, autor Ján Mitáč, str.38-43

**oprava:Podľa historickej revue č. 3/12 udanie Dr. Gustáva Husáka nie je doložené žiadnymi dokumentami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

EKONOMIKA

Daniari pripravili na Remetu trestné oznámenie, na políciu neodišlo

Firma buduje tunel za 410 miliónov eur.

ŠPORT

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Pár hodín po maturite

Podmaníková vraj favoritku rozplakala.


Už ste čítali?