Našepkávač života

Autor: Ľudmila Marešová-Balážová | 28.12.2011 o 9:29 | (upravené 11.11.2013 o 21:42) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  655x

Maxim. E. Matkin: Nie na ústa - recenzia. Bol to dobrý vianočný darček. Nezdvíha zbytočne tlak, pobaví a donúti vcelku bezbolestne rozhýbať rozum.

Čerstvý dojem z prečítaného sa dá vtesnať do jednoduchého zvolania „A nakoniec všetko dobre dopadlo". I keď je to povrchná charakteristika.

Autor sa tentokrát veľmi pravdepodobne zobrazil v hlavnej postave, ktorú môžeme nazvať niekedy Neom, Sheldonom alebo kýmkoľvek, pre ktorého robí volavku, aby v jeho mene zbalil babu cez internet. Hlavný protagonista tým, že nemá jednoznačné meno, pripomína svojho autora, ktorý sa tiež skrýva pod aliasom. Stiahnutý v prítmí, za kulisami, alebo ako trójsky kôň nastrčený vo virtuálnej intrige rieši osudy druhých.

Utajený našepkávač života, novodobý Cyrano,  psychológ-praktik na voľnej nohe vysedávajúci pri počítači, osamelý single, počas románového času jedenástich dní stíha nielen pomáhať druhým ale aj liečiť vlastnú depresiu. Pomedzi to sa mu oprie o zvonček pri dverách slušne dlhý zástup žien, ktoré sa netvária ako romantické milenky. Vyzerá to skôr ako súčasť objednanej terapie, keď v jeho byte promenujú jedna za druhou jeho bývalé, manželka, priateľky ako sochy na orloji.

Vedela by som si predstaviť príbeh oveľa košatejší a s napínavými zápletkami, ktoré majú šancu dramaticky sa zamotať pri jednotlivých prípadoch, ktoré rieši. Matkin však používa zrýchlenú skratku, ktorá má zrejme za úlohu doviesť čitateľa k inému cieľu. K nemu samému. V scénach, keď je medzi stehnami ženských predstaviteliek sa akosi nedokáže životne zhmotniť. Oveľa reálnejším sa stáva v úlohe otca svojho geniálneho potomka. Tieto scénky sú prepracované do najmenšieho detailu a uveriteľné hlavne pre tých, ktorí už niekedy nejaké dietky vychovávali a prežívali pedagogické peripetie.

Na konci jeho antidepkovej kúry mu vstúpi do bytu aj do života o čosi vyrovnanejšia žena ako tie ostatné v príbehu a jeho dieťa, ktoré mu manželka zverí do výchovy. Pre singlemana zvyknutého na posedávanie po baroch a prijímanie pestrých ženských návštev alebo pracujúceho v nepravidelných intervaloch je to takpovediac nový svetový poriadok. Čo sa mne osobne javí ako síce nenápadný, ale neodškriepiteľný happy end.

Najsilnejšími a najvypracovanejšími scénami v románe sú akcia v úlohe šepkára v barovej šou a jeho výchovné dialógy s malým géniom. Venoval im pozornosť, dotiahol ironické koncovky,  čo akomak zanedbal pri ženských figúrkach. Hermiona Grangerová alias Trinity, tá vyrovnanejšia so zatiaľ  neprejavenou sexuálnou úchylkou, mi pripomenula Améliu z Montmartru. Tajné vniknutie do bytu, položenie jedla a rybičiek v akvárku do kuchyne a anglické zmiznutie je celkom v duchu pôsobenia roztomilého parížskeho škriatka. Veľmi podobné aktivity vyvíja aj hlavná postava, čím sa stáva Améliiným príbuzným vo virtuálnej realite.

A na konci sa zmienim o jeho štýle, ktorý je vytríbenejší ako v prvých románoch, neviem či preto, že nepoužíva prebytok vulgarizmov alebo preto, že si precíznejšie a s väčšou fantáziou vyberá slová.

Za  jeho vetami sa jasne črtá zrelý autor, ktorého nemožno nazvať neliterárnym alebo slabým, čo sa dialo na začiatku jeho spisovateľskej dráhy.  „ Nie na ústa"  vnímam ako  opustenie etapy, ktorú možno nazvem literárnou pubertou a vkročenie do štádia autorskej a osobnostnej zrelosti čo sa týka témy aj formy.

Nie na ústa, Maxim E. Matkin, Slovart, 2011, ISBN 978-80-556-0234-9

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme


Už ste čítali?