V predošlom článku som zavadila o dnes dôležitý pojem pozitívna diskriminácia, ktorý dnes pôsobí v pozadí spoločenských procesov a často vyvoláva stupňovanie temperatúry v komunikácii. V živote som sa viackrát stretla s jednoducho koncipovanou otázkou, že čo si myslím o pozitívnej diskriminácii, hneď za ňou s ďalšou testovacou opytovacou vetou, či pozitívna diskriminácia áno alebo nie.
V zásade, odmietam takto povrchne formulované výskumy, ktoré si vlastne vynucujú nesprávne odpovede. Pozitívna diskriminácia uplatnená celoplošne v zmysle týchto jednoduchých odpovedí „áno" a „nie", ako si určite vieme predstaviť, by spôsobila spoločenský konflikt a viedla by k politickému prevratu, ktorého zárodky sa už parlamentom istých európskych štátov podarilo umiestniť v maternici paneurópskeho sociálneho inžinierstva.
Pozitívna diskriminácia ako pojem preložený do slovenčiny slovným spojením „kladné znevýhodňovanie" ukrýva v sebe už v jeho významovej rovine čertovo kopyto, kde prvé kvázipozitívne slovo je negáciou nasledujúceho slova, čím ten slovný šalát získava potenciál vniesť chaos do myšlienkovej schémy hocikoho. No jedno veľké zrno pravdy v sebe tiež nesie, mám na mysli to, že kladná akcia vyvoláva zápornú protiakciu (podľa pána Newtona).
Keď už som si svojsky zanadávala, sústredím sa k následkom povrchne celoplošného konzumovania tohto ideového šalátu. Vieme, čo by sa stalo, keby sa pozitívna diskriminácia uplatnila v dopravných predpisoch. Toto isté, v otázkach etiky či náboženskej morálky, by mohlo spôsobiť rozpad systémov ako oporných pilierov fungujúcich štátov. Deje sa to? Deje. Pozri eutanázia, trio, adopcie detí homosexuálnymi pármi, skrytá pedofília a menšinová a náboženská politika. Čítam v tom zrejmú snahu o deštrukturalizáciu a následne dekonštrukciu jestvujúcich kultúrnych a spoločenských väzieb, ktoré výrazne pomáhajú prežiť európskej kultúrnej tradícii.
Preto, som zástankyňou pozorného a opatrného zavádzania "kladného znevýhodňovania" napríklad v profesionálnom uplatňovaní žien, kde mužské pozitívne znevýhodňovanie už dávno funguje, preto je to férové voči všetkým pracujúcim. Všetky ostatné oblasti ľudskej činnosti by mali byť oprostené od tohoto "resocializačného" procesu, ktorý nabúrava celkom heslo "sloboda, rovnosť, bratstvo".
No uplatniť pozitívnu diskrimináciu na základe určitej charakteristiky jednej skupiny tak, že sa automaticky narúšajú práva iných skupín, ktoré to mali doteraz poistené ústavou, považujem za nastolenie pomerov orwellovskej "zvieracej farmy". Ak si pozorne prečítame správy o tom, čo sa deje teraz vo Francúzsku a krajinách Beneluxu, zistíme v tom viaceré znaky "prasačej revolúcie". Bez urážky, použila som len literárnu narážku.
Som za umožnenie mať rovnaké šance, čo síce nie je v súlade s realitou evolúcie človeka, no je to príjemnejšie. Nie však tak, že sa tým zavedie chaos a nie rovnovážny stav, že sa tým brutálne aj menej brutálne naruší charta ľudských práv a ústavné zákony a nastolí sa tak dystopický model sociálnych štruktúr.